Výroba ocele v elektrickej oblúkovej peci je založená naelektródyna generovanie oblúkov, aby sa elektrická energia mohla v oblúku premeniť na tepelnú energiu, taviť záťaž pece a odstraňovať nečistoty, ako je síra a fosfor, pridávať potrebné prvky (ako je uhlík, nikel, mangán atď.) na tavenie ocele alebo zliatiny s rôznymi vlastnosťami. Ohrev elektrickou energiou dokáže presne regulovať teplotu pece a produkovať nízkoteplotné odpadové plyny. Tepelná účinnosť oblúkovej oceliarskej pece je vyššia ako účinnosť konvertora.
Vývoj technológií v oblasti výroby ocele v elektrických valcoch má históriu približne 100 rokov, hoci iné metódy neustále čelia výzvam a konkurencii v oblasti výroby ocele, najmä vplyvu vysokoúčinnej kyslíkovej výroby ocele, podiel výroby ocele v elektrických valcoch na svetovej produkcii ocele stále rastie. Začiatkom 90. rokov 20. storočia predstavovala oceľ vyrobená v elektrických valcoch na svete 1/3 celkovej produkcie ocele. V niektorých krajinách bola oceľ v elektrických valcoch hlavnou technológiou výroby ocele a podiel ocele vyrobenej v elektrických valcoch bol o 70 % vyšší ako v Taliansku.
V 80. rokoch 20. storočia sa v EAF rozšírila výroba ocele metódou kontinuálneho odlievania a postupne sa vytvoril „energeticky úsporný výrobný proces“ predhrievania šrotu v elektrickej oblúkovej peci, tavenia, rafinácie, kontinuálneho odlievania a kontinuálneho valcovania. Oblúková pec sa používa hlavne na rýchle spracovanie šrotu ako suroviny na výrobu ocele. S cieľom zásadne prekonať nestabilitu oblúka v ultravysokovýkonnej striedavej oblúkovej peci, trojfázové napájanie a nerovnováhu prúdu a ich silný vplyv na energetickú sieť sa výskum jednosmernej oblúkovej pece a jej priemyselné využitie začali v prvom storočí.
V polovici 90. rokov 20. storočia sa vo svete široko používala jednosmerná oblúková pec s iba jedným koreňom grafitovej elektródy (niektoré jednosmerné oblúkové pece s dvoma grafitovými elektródami).
Výrazné zníženie spotreby grafitových elektród je najväčšou výhodou jednosmernej oblúkovej pece. Pred koncom 70. rokov 20. storočia spotreba grafitových elektród v oblúkovej peci striedavého prúdu bola 5 až 8 kg na tonu ocele, čo predstavovalo 10 až 15 % celkových nákladov na oceľ. Napriek tomu sa prijalo niekoľko opatrení, vďaka ktorým sa spotreba grafitových elektród znížila na 4 až 6 kg, čo predstavuje 7 až 10 % výrobných nákladov. Použitím vysokovýkonných a ultravýkonných metód výroby ocele sa spotreba elektród znížila na 2 až 3 kg/t ocele. V jednosmernej oblúkovej peci, ktorá používa iba jednu grafitovú elektródu, sa spotreba grafitových elektród znížila na 1,5 kg/t ocele.
Teória aj prax ukazujú, že spotreba grafitovej elektródy sa dá znížiť o 40 % až 60 % v porovnaní s oblúkovou pecou na striedavý prúd.
Čas uverejnenia: 6. mája 2022